Erani hogov axkatnerin

Started by maro, July 05, 2005, 04:42:22 PM

Previous topic - Next topic

maro

"Erani hogov axkatnerin,- asum e Tera Leran Karozum,- vorovhetev irentsn e Erknki Arkaytyna.

Mer sireli hayrera hogov axkatutuna basatrum en aispes:

"Mexki patcharov @nkats mardkayin bnutuna brnapndvats e chari kapkanknerov, mardu hogin ltsvel e bazmativ mexkerov ev kortstrel ir naxastexts azatutiuna. Hisus Kristos usutsanum e, vor chshmarit hogevor keank stanalu hamar nax ev araj petk e axkatanal ev totapvel mexkerits, heranal ev azatvel chari kapanknerits, vorpeszi hogin batsazatvi Astso srbarar luisi arjev. Hogov axkatutun nshanakum e heratsum mexki volortits, voroshaki nerkin darts ar Astvats. Chari merguma mardu  kamki azatutean vkautunn e. Ov patrastvum e darnal erknki arkautean jarangort, na petk e kamovi darna ar Astvats ev hragarvi ir mexsahak kamkits. Hogov axkatutun Ekexetsu haireri koxmits kochvum e naev kamavor xonarutun. Mer prkutean hamar Tera inka kamovi xonarhvets ev mtav mer axkatutean mej, ev xonarhvets Ir astvatsain bartsrunkits ev tsarai kerparank statsav. Hetevabar: kamavor ev voch harkadrvats xonarhutuna mardu mej norogum e ir ararchadir patkera, mard@ nman e Hisus Kristosin, vora chshmartames xonarhvets, mez azatagrelu ev atvatsatsnelu hamar. Xonarhutuna himk e bolor arakinutunneri masin, mairn e bolor hogevor barikneri. Xonarh marda zerts e mnum chari vorogaitnerits, hargvum e mardkantits, metsarvum Astsuts. Xonarhutun dzerk berelu hamar petk e heranl hpartutunits ev sepakan esa kerakrelu bolor aritnerits".

Verchers im hamar "hogov axkatutuna" shat karevor harts e. Zgalov "hogevor" im voch axkatutuna, es hankarts kortsri kaps Astso het. Baits incheve tarorinak chhnchi, es chem kaskatsum, vor na im koxkin e. Erb kangnats em Pataragin, @zgum em indz eraxa. Erb uzum em Haxorduteana motenal, ainpisi mi zgatsum e, vor varaguirnera xorani im hamar pak e. Ev haskanum em, vor pet k e azatvem aid "hogevor" voch axkatutunits.....
Verjers indz hetakrkir er amen inch, ev kardum ei, anndat karum, mtatselov vor da indz ogut kberi. Aravel es xoratsel ei shat lurj astvatsabanutean mej, sksel ei snvel intdz hamar shat ev shat dgvaramars hogevor snndov, ev aid antatskum moratsel ei amenakarevota: kati masin moratsel ei. Ev im mot gastrit sksets. Ev Ekexetsu hairera unen hogevor (ete kareli e aid bara ruseren grem, hairen dgvaranum em) chrevougodie. Erevi im masin e.

Happy people

[b]chrevougodie - vorkramolutyun, shatakerutyun.
Kronakan vochue vorkramolutyunn e[/b]
   22:)

Armen

Happy people, բայց չէ՞ որ Մարոն անուղղակի կերպով այլ բանի մասին է խոսում 25:)
Կամ էլ ես քեզ չհասկացա 9:)

Happy people

     Այո՛ Արմեն, դուք ինձ ճիշտ չհասկացաք։ Ես պարզապես ռուսերենից այդ բառը թարգմանեցի հայերեն։
     Ներեցեք շուտ չբացատրվելու համար։

MONK

Ես կարծում եմ` վատ չէր լինի, եթե այս թեման դարձյալ սկսեր արծարծվել: Ով ինչպես է հասկանում Լեռան քարոզի այս գեղեցիկ արտահայտությունը?
Եկեղեցին Հայկական ծննդավայրն է հոգուս... (Վ. Թեքեյան)

Nane

Բարև Մոնք, շատ ճիշտ ես արել, որ նորից վերականգնել ես այս թեման, քանզի այն շատ հետաքրքրական է. Ճիշտն ասած ասած այսօր կարդացի 12-րդ դարի մատենագիր Սարգիս Կունդի <Ղուկասի Ավետարանի մեկնության> համապատասխան հատվածը, բայց հիմա կգրեմ այն, ինչ ինքս եմ մտածում:
Տնտեսագիտության մեջ կա հետևյալ բանաձևը. <Մարդկանց նյութական պահանջմունքները անընդհատ աճում են>: Եվ որքան ունենք այնքան մեզ թվում է, թե աղքատ ենք և ավելիին ենք ձգտում: Երևի համեմատությունս կոպիտ կհնչի, բայց հոգևոր կյանքում էլ է այդպես. մենք անընդհատ հարստանալու կարիք ունենք աղոթքով, հոգևոր շնորհներով, Աստծո խոսքով: Սակայն որքան հարստանում ենք, այնքան մեզ ավելի աղքատ ենք զգում, քանի որ չենք կարող <գնել> Աստվածային լույսն ամբողջությամբ, քանզի այն անսահման է: Միաժամանակ այդ աղքատության մեջ է մեր հարստությունը, քանզի ինչպես Ս. Գիրքն է ասում <նրանցն է Երկնքի Արքայությունը>` ամենամեծ հարստությունը: Որպեսզի միտքս ավելի պարզ լինի փորձեմ այլ բնագավառների հետ համեմատել. մեծ արվեստագետները իրենց երբեք վերջնականապես  կայացած չեն համարել, քանզի արվեստը անսահման մի աշխարհ է, գիտնականը միշտ սովորելու կարիք ունի. հիշենք Սոկրատեսի նշանավոր խոսքը.  <Ես միայն մի բան գիտեմ, որ ոչինչ չգիտեմ>: Հոգևոր կյանքում էլ, եթե կարծենք, որ կայացել ենք, ապա փարիսեցիներից ոչինչով չենք տարբերվի: Այս առումով <Հոգով աղքատությունը> նաև խոնարհության իմաստ ունի իր մեջ: Միշտ հուզմունքով եմ կարդում հայերեն ձեռագրերի հիշատակարանները. գեղեցիկ մանրանկարներով, զարմանալի համաչափ գրված ձեռագրի գրիչը ինչ որ անկյունում հիշատակում է իրեն. <Եվ ես` հոգնամեղ, անարժան, սուտանուն գրիչս, մեղավորներից ամենամեղավորը... գրեցի այս գիրքը> Դե իհարկե, որքան որ ծառը շատ պտուղ է տալիս, այնքան ճյուղերն ավելի խոնարհ են լինում:   

MONK

Ողջույն, Նանե: Հիանալի արձագանք էր: 18:) Սպասենք նոր արձագանքների  21:)
Եկեղեցին Հայկական ծննդավայրն է հոգուս... (Վ. Թեքեյան)